A
- B - C -
D -
E
- F -
G -
H
- I -
J - K -
L
- M
N
- O - P - Q -
R -
S
-
T
- U -
V - W - X - Y - Z
-A-
Aide
-
De mèg pa fri.
- Kouto pa janm grate manch li.
- Ti bout kouto miyò pase zong.
- Yon sèl dwèt pa
manje kalalou.
Ambition
-
Anbisyon touye rat.
- Anvi tout, pédi tout.
Amitié
Amour
Anes
-
Bourik chaje pa kanpe.
- Bourik fè pitit pou do-l poze.
- Bourik toujou rete bourik.
- Bourik travay, chwal garyonen.
- De kou nan bouda bourik la, de
kou nan sakpay la.
- Lanmò bourik ranje chen.
- Le-w nan mitan bourik, ou pote ba.
- Mizè fè bourik
kouri pase chwal.
- Ou fòse bourik janbe
dlo, ou pa fòse-l bwè dlo.
- Ou Ou wè mare chwal,
mare bourik pi rèd.
Apparence
(fausse)
Argent
Aubaine
Auto-Defense
Avertissement
-C-
Caprice
Causalité
Chance
-
Chak jou pa Dimanch.
- Lè-w pa gen chans,
lèt kaye kase tèt ou.
- Ou jis dèyè
kamyonèt la.
- Sa-w tap chache anlè, ou
jwenn li atè.
Changement
Chats
Chiens
Compassion
Confiance
Contraintes
-
Abitan pa mize lavil.
- Bourik chaje pa kanpe.
- Jwèt se jwèt,
kròchèt pa landann.
- Le-w pa gen manman ou tete grenn.
- Se nan chemen jennen ou kinbe
chwal malen.
- Tout bèt jennen mode.
Corruption
-
Gen twou nan manch. 
- Si pa gen sitirè pa ka
gen vòlè.
-D-
Danger
et risques
-
An afè pa dòmi di.
- Anmèdan gen remèd.
- Antre nan batay san baton.
- Ayiti se tè glise.
- Bat chen-an tan mèt li.
- Gade pa boule je.
- Jwèt se jwèt,
kròchèt pa landann.
- Lè ké ti poul
kontant, malfini ki déyè-l.
- Lè marengwen ap vole, ou
pa konn kilès ki mal, kilès ki fimèl.
- Lè-w mouri, ou pa
pè santi.
- Lè wap manje ak diab, ou
kenbe fouchèt ou long.
- Li se kouto de bò.
- Mache chèche pa janm
dòmi san soupe.
- Makak pa jwe ak tig.
- Moun ki manje piti tig pa
dòmi di.
- Nan mal, nan mal nèt.
- Pa konen pa al lajistis.
- Ou Ou wè mare chwal,
mare bourik pi rèd.
- Se lè-w pile chen, ou
konn si li konn mòde.
- Zanmi pre se zanmi kòd
anba bra.
Déception
-
Aprè dans, tanbou lou.
- Depi-l rat, se premye fwa li
pran nan pèlen.
Démocratie
Diffamation
Dignité
-
Lajan fè chen danse.
- Lajan fè nèg
monte maswife.
- Merite pa mande.
- Rele chen papa pou zo.
Divisions
sociales
-E-
Egoisme
-
Akrèk pa bay.
- Anvi tout, pédi tout.
- Chen ki gen zo pa gen zanmi.
- Depi na ginen, nèg
rayi nèg.
- Kabwit de mèt mouri nan solèy.
- Ròch nan dlo pa konn
doulè ròch nan solèy
- Tout koukouy klere pou je-l.
- Zafè kabwit pa
zafè mouton.
Embarras
Engagement
-
An afè pa dòmi di.
- Aprè dans, tanbou lou.
- Promès se dèt.
- Responsablite se chay.
- Wè pa wè
antèman pou katrè.
- Wi pa monte mòn.
Espoir
-
Bondye bon.
- Byen mal pa lanmò.
- Espwa fè viv.
- Fè zanmi ak kouto anvan
zabriko mi.
- Maladi pran bouyon.
- Nan pwen lapriyè ki pa
gen amèn.
Expérience
-
Diab pa pè diab.
- Eksperians kòk la se nan
zepon-l li ye.
- Fòk ou konn la, pou al la.
- Fòk ou pase maladi, pou
konn remèd.
- Kochon maron konnen sou ki bwa
poul frote.
- Nèg sòt mare
kòd li, nèg lespwi pakab demawe-l.
- Pati bonè pa di konn
chimen pou sa.
- Tete pa janm trò lou pou
mèt li.
-F-
Faiblesse
Famille
Famine
-
Chen grangou pa jwe.
- Grangou se mizè, vant
plen se traka.
- Sak vid pa kanpe.
Flatterie
-
Lajan fè chen danse.
- Rele chen papa pou zo.
-G-
Gaspillage
-
Se lave men, siye até.
- Vide dlo nan panyen pèse.
Générosité
-
Bay piti pa chich.
- Li gen kè nan men.
-H-
Haine
Hypocrisie
-I-
Ignorance
Impertinence
Indépendance
Infortune
Ingratitude
Injustice
Intelligence
-J-
Jalousie
Justice
Justice
divine
-L-
Lacheté
-M-
Malheur
-
Anmèdan gen remèd.
- Chay la sot sou tèt, li
tonbe sou zépòl.
- Depi-l rat, se premye fwa li
pran nan pèlen.
- Kote yap plimen kodèn,
poul pa ri.
- Lè bab kanmarad ou pran
dife, met pa-w ala tranp.
- Lè Kè ti poul
kontan, malfini ki dèyè-l.
- Sa-a se trokèt la, chay
la dèyè.
- Wap kouri pou lapli, ou tonbe
nan larivyè.
Méfiance
-
Abitan pa mize lavil.
- Bèl fanm se traka.
- Chat konnen, rat konnen, barik
mayi-a rete la.
- Chat ki chode pè menm
dlo frèt.
- Depi na ginen, nèg
rayi nèg.
- Dlo ou pa pè se li ki
pote ou ale.

- Jan chat mache se pa jan-an li
chase rat.
- Lè marengwen ap vole, ou
pa konn kilès ki mal, kilès ki fimèl.
- Li se kouto de bò.
- Makak pa jwe ak tig.
- Se lè-w pile chen, ou
konn si li konn mòde.
- Sa manman chat konnen, manman
chat konnen-l tou.
- Se mwen se yo.
- Tig gen vye men, zong li pa
janm vye.
- Zanmi pre se zanmi kòd
anba bra.
Mensonge
-
Bonjou-l pa la verite
- De je kontre manti kaba.
- Twou manti pa fon.
Misère
-
Bat dlo pou fè bè.
- Fè san soti nan ròch.
- Grangou se mizè, vant
plen se traka.
- Se sou chen mèg, yo
wè pis
- Mizè fè bourik
kouri pase chwal.
- Ou jis dèyè
kamyonèt la.
Mystère
-
Anba levit fè nwa.
- Anba moumou se dèy.
- Dèyè mòn
gen mòn.
- Lè marengwen ap vole, ou
pa konn kilès ki mal, kilès ki fimèl.
- Sa je pa wè, kè
pa tounen.
- Sa ki nan kè yanm, se
kouto ki konnen-l.
- Se lè koulèv la
mouri ou wè longé-l..
-N-
Naiveté
Nécessités
-O-
Omertà
(Code du silence)
Opportunisme
Orgueil
-P-
Pardon
Paresse
-
Chita pa bay.
- Lap kale wès
Partage
-
Manje kwit pa gen mèt.
- Men ale, men vini zanmi dire.
- Moun ki manje pou kont yo pa
janm grangou.
Patience
Perfection
/ Imperfection
Perséverance
Porcs
Providence
-
Bondye pa bòpè.
- Bondye pouse mouch pou
bèf san ke.
- Kreyon Bondye pa gen gòm.
- Pa gen pèn san sekou.
- Sa Bondye sere pou-w lavalas
paka pote ale.
- Tout chay gen trokèt li.
Prudence
-
Abitan pa mize lavil.
- An afè pa dòmi di.
- Anvan chen manje zo, li mezire machwè-l.
- Atansyon pa kapon.
- Bèf ki gen ke long, pa
janbe dife.
- Bèl fanm pa vle di bon ménaj.
- Bèl parol pa vle di
verite pou sa.
- Bouch manje tout manje, li pa
pale tout paròl.
- Bwè dlo repekte vè.
- Chat ki chode pè menm
dlo frèt.
- Chodyè ou pa monte, ou
pa desann li.
- Dlo ou pa pè se li ki
pote ou ale.

- Evite miyò pase mande padon.
- Evite pa kapon.
- File kouto, men veye dwèt
ou.
- Je wè, bouch pe.
- Kabwit di sak nan vant li se li
ki pa-l.
- Kabwit gade je met kay anvan-l antre.
- Kapon antere manman-n.
- Kochon maron konnen sou ki bwa
poul frote.
- Labouyi cho, ou manje-l sou kote.
- Lagè avèti pa
touye kokobe.
- Lè wap manje ak diab, ou
kenbe fouchèt ou long.
- Li pa janm trò ta pou
chen anraje.
- Mache sou pinga-w pou-w pa pile
se-w te konnen.
- Makak pa jwe ak tig.
- Mouch pa antre nan bouch ki fèmen.
- Pran bal ou ofon.
- Pa fouye zo nan Kalalou.
- Pye kout pran devan.
- Rete trankil, se remèd kò.
- Se lè-w pile chen, ou
konn si li konn mòde.
- Veye zo-w, veye lòt la.
- Ti mapou pa grandi anba gro mapou.
- Tig gen vye men, zong li pa
janm vye.
-R-
Rancune
Réalisme
-
Aprè dans, tanbou lou.
- Bèl cheve pa lajan.
- Bwa ki nan men-w, se avèk
li ou pouse chen.
- Chanje mèt, chanje metye.
- Chay ou pa ka pote, ou mete-l
ate byen Dousman.
- Gen bab pa vle di granmoum pou sa.
- Kabwit di sak nan vant li se li
ki pa-l.
- Kaka poul pa ze.
- Kalbas gran bouch pa kenbe dlo.
- Kalbas pa donnen joumon.
- Kochon maron konnen sou ki bwa
poul frote.
- Le-w pa gen manman ou tete grenn.
- Mennen koulèv la lekol
se youn, fè-l chita se de.
- Pa fouye zo nan Kalalou.
- Pa van chat nan makout.
- Pati bonè pa di konn
chimen pou sa.
- Pito dlo-a tonbe, klabas la pa kraze.
- Pito sa pase sa.
- Sa chat konnen, se sa li montre
pitit li.
- Sak nan men-w, se li pa-w.
- Se pa lè yon moun ap
neye, pou-w montre-l naje
- Ti bout kouto miyò pase zong.
- Ti mapou pa grandi anba gro mapou.
- Wè pa wè
antèman pou katrè.
Résignation
-
Bondye bon.
- Bouche nen-w pou bwè dlo santi.
- Lè-w mouri, ou pa
pè santi.
- Nan mal, nan mal nèt.
- Sa-k fèt fèt.
Respect
-
Bwè dlo, respekte vè.
- Kabwit pa mare nan pikèt bèf.
- Sa ki ba bon pou sak, ou pa bay
makout li.
Révolte
Richesse
-
Lajan al kay lajan.
- Milat pov se nèg,
nèg rich se milat.
- Le-w genyen zanmi konnen-w.
- La sante se pi gro richès.
Risques
-S-
Sécurité
Solidarité
Sottise
-
Anvi tout, pédi tout.
- Bèf di li pral sal
savann, se ke-l li sal.
- Li pa konnen non chen-l.
- Mete chat veye bè.
- Nèg sòt mare
chwal li, nèg lespri paka lage-l.
- Nou alfabèt, nou pa bèt.
- Se lave men, siye até.
- Se sòt ki bay, embesil
ki pa pran.
- Pati bonè pa di konn
chimen pou sa.
- Tròp lespri, sòt
pa lwen.
- Wap sèvi pè, ou
kite pitit ou mouri chwal.
Supériorité
Support
-
Bat men ankouraje chen.
- Bourik fè pitit pou do-l poze.
- De mèg pa fri.
- Men anpil, chay pa lou.
- Li pa pitimi san gadò.
- Misye gen deyè.
- Si pa gen sitirè pa ka
gen vòlè.
- Tout moun gen yon bwa
deyè bannann yo.
-T-
Temporisation
-
Bat fè-a pandan li cho.
- Se lè kabwit fin pase
wap rele fèmen baryè.
Trahison
-
Bèl fanm se traka.
- Chen ki gen zo pa gen zanmi.
- Fiyèl mouri,
makomè kaba.
- Lè-w genyen zanmi konnen-w.
- Li se kouto de bò.
- Sa-a se dènye kou ki
touye koukou.
- Se grès kochon-an ki
kwit kochon-an.
- Zanmi pre se zanmi kòd
anba bra.
-V-
Vaches
Valeurs
Vanités
-
Bèl cheve pa lajan.
- Fe wè pa dire.
- Larouze fè banda tout
tan solèy poko leve
Vengeance
-
Bat chen-an tan mèt li.
- Jou fèy tonbe nan dlo se
pa jou-a li pouri.
- Sa nèg fè
nèg Bondye ri.
- Teke mab la jis li kase.
Vérité
Vices
-
Abitid se vis.
- Gen twou nan manch.
- Tout moun gen yon gren zannon
kay zofèv
- Zonbi ki goute sèl, pa
mande rete.
To see other proverbs click Next
|